Ešte stále je noc. Príroda je zahalená do hlbokej tmy. Všade vôkol vládne ticho a len občas preruší toto ticho niekoľko slov ozbrojených vojakov, ktorí dostali pozoruhodný príkaz – strážiť hrob. Je zavalený ťažkým kameňom, zaistený povrazmi a zapečatený pečaťou rímskej moci. Od východu sa už začínajú črtať prvé náznaky svitania.
Náhle sa obloha rozjasnila od blesku a nastalo veľké zemetrasenie. Zem pod nohami vojakov sa chvela. Majestátna postava, plná neopísateľnej nádhery, zostúpila a postavila sa vedľa hrobu. Odvážni vojaci ktorí sa nikdy nezľakli ľudskej moci, náhle sa zhrozili od strachu a „boli ako mŕtvi.“ Zem sa trasie a hneď po hrmení dolieha k sluchu vojakov nebeský hlas. Konečne sa odvážia pohliadnuť svojim zrakom k hrobu. Vidia, ako sa hrob odpečaťuje, ako sa kameň odvaľuje akoby bol len malým kamienkom a z hrobu vychádza Ten, ktorého mŕtvolu mali strážiť – je to Ježiš Kristus, ten ukrižovaný. Hlasným a majestátnym spôsobom prehlasuje: „Ja som vzkriesenie i život“
Keď sa nebeský majestátny sprievod stratil z očí vojakov, vstali zo zeme. Pokiaľ im to ich trasúce sa nohy dovoľovali, ponáhľali sa oznámiť Pilátovi túto neobyčajnú udalosť, ktorá pre kresťanov znamená najväčšiu nádej a radosť, pretože:
Kristus zvíťazil nad smrťou a žije!
A s ním žije každý, kto verí v neho. Náš vykupiteľ dal predsa toto zasľúbenie: „Ja som vzkriesenie a život; ten, kto verí vo mňa, aj keby zomrel, žiť bude. A nikto, kto žije a verí vo mňa, nezomrie na veky; či veríš tomu?“(Ján 11,25-26). Veríte tomu, že príde raz chvíľa, keď sa hroby otvoria a mŕtvi vstanú?
„Nedivte sa tomu, lebo príde hodina, v ktorú všetci, ktorí sú v hroboch, počujú jeho hlas a vyjdú tí, ktorí dobre činili, na vzkriesenie súdu“ (Ján 5, 28-29). Toto prehlásil ten, ktorý má moc nad smrťou!
Mnohí hovoria: „Čo by mohlo prísť po smrti?“ „Smrťou sa predsa všetko končí, s tým sa nedá nič robiť! Tu neurobí ani dobrotivý Boh mnoho. Veď je to obrovské množstvo ľudí a mnohí boli spálení alebo zničení hroznými zbraňami a po väčšine zomretých už nezostalo nič. A títo všetci by mali byť znova vzkriesení?“
Iná skupina ľudí si myslí, že po smrti sa ich duša prevtelí do inej bytosti.
Ďalšia skupina ľudí zase verí, že duša spravodlivého človeka odchádza po smrti do neba k Bohu a nespravodlivý má svoj podiel v pekle a potom v očistci.
Takto hovorí a premýšľa súčasné ľudstvo. Máme sa snáď spoľahnúť na tieto slová, na slová ľudí ktorí dnes hovoria tak a zajtra zase inak? Máme snáď vyzdvihovať slová ľudí nad slová toho, ktorý prehlásil: „Ja som cesta, pravda a život“ a ktorý vlastní nesmrteľnosť (1.Timoteovi 6,16). Ten od ktorého pochádza všetok život hovorí: „nedivte sa tomu …“ „verte pevne a nepochybujte.“ Jeho slová sú pravdivé. „Lebo on povedal a stalo sa; on rozkázal a postavilo sa“ (Žalm 33,9). Platí odjakživa, že to, čo Boh povedal, splnilo sa, hoci sa mnohí ľudia proti tomu tak veľmi vzpierajú. Platí to tiež aj o slovách, mŕtvych. „Pôsobíš to, aby sa smrteľný človek biedny navrátil až do prachu, a hovoríš: Navráťte sa, sa synovia človeka!“ (Žalm 90,3). „Lebo živí vedia, že zomrú; ale mŕtvi nevedia ničoho ani nemajú viacej nijakej odplaty, lebo sa zabudla ich pamiatka. Aj ich láska aj ich nenávisť aj ich revnivosť už dávno zahynula a nemajú viacej nijakého podielu na veky v ničom tom, čo sa deje pod slnkom“ (Kniha Kazateľova 9, 5-6). „Lebo nechcem, aby ste nevedeli o tých, ktorí zosnuli. Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel i vstal z mŕtvych, tak i Boh privedie tých, ktorí zosnuli, skrze Ježiša s Ním. Lebo to vám hovorím slovom Pánovým, že my živí, ponechaní do príchodu Pánovho, istotne nepredstihneme tých, ktorí zosnuli. Lebo sám Pán s veliteľským povelom a hlasom archanjela zostúpi z neba a mŕtvi v Kristu vstanú najprv“ (1.Tesaloničanom 4, 13-16).
Ako sa to ale môže stať?
Raz sa opýtal jeden návštevník veľkého znalca prírodných zákonov, uznávaného fyzika Newtona, ako sa to môže stať, aby sa roztrúsené čiastočky zemského prachu po zomretom človeku mohli znovu zhromaždiť, aby vytvorili nové telo. Prírodný vedec sa zamyslel a potom nabral za hrsť železných pilín a zmiešal ich s obyčajným pieskom. Obrátil sa k návštevníkovi a opýtal sa ho: „Kto zhromaždí všetky čiastočky teraz?“ Zatiaľ čo sa bezradný návštevník len ticho prizeral, zobral vedec magnet do druhej ruky a podržal ho nad touto zmiešaninou, čím pritiahol železné čiastočky. Potom s vážnym a dôstojným tónom hlasu povedal: „Ten, ktorý prepožičal silu tomuto mŕtvemu železu, či nie je schopný ešte väčších vecí?“
Ak vám to stále pripadá za ťažké uveriť tomu, že Boh môže vzkriesiť všetkých zomretých, potom by som vám chcel pomôcť nasledujúcim príkladom, aby sa tak rozhorel tlejúci knôt vašej viery. Istá osobnosť hovorí o svojom diele „Zázrak Biblie a veda“ nasledujúce:
Položme si teraz otázku: Dokáže ten, kto postavil prvý krát váš dom, postaviť ho aj druhý krát? Bude schopný Ten, ktorý pospájal milióny atómov a vytvoril tak predivnú konštrukciu tvojho a môjho tela znovu ich pospájať, keď prostredníctvom účinku smrti sú roztrúsené po celej zemi? Predstavte si, že vôbec sa nemusia použiť tie isté atómy, ak chceme získať niečo nové a pritom zachovať aj to pôvodné. Či sa neuskutočňuje každý deň zomieranie a obnovovanie? Denne odumierajú vo všetkých tkanivách tisíce buniek, aby sa v okamžiku nahradili novými – živými. Vedci vypočítali, že v priebehu siedmich rokov dochádza prostredníctvom tohto procesu k úplnému obnoveniu nášho tela. Prečo by teda nemohol Boh uskutočniť obnovenie (oživenie) zomretých ľudí?“ Dr. Ján Koppeler.
Zamyslime sa, aké predivné je to, že z nepatrného semiačka narastie pekne sformovaná rastlina. Z odpornej húsenice alebo larvy vznikne prekrásny motýľ. Pohliadnime na človeka samotného – v podstate vyrastá s mikroskopicky malej bunky, a od malička sa v ňom odohráva nepretržitá premena organizmu, pri ktorej základné prvky obsiahnuté aj v zemi, vybudujú organizmus a potom odumrú. Je to úžasné, ale keď uvažujeme o týchto veciach, získavame určitú predstavu o predivnej moci Stvoriteľa, ktorý rovnako môže ľudí vzkriesiť k životu, ako ich aj stvoril. Táto božská moc je ako ten magnet – keď je potrebné, zhromaždí rozličné prvky zeme a vytvorí vzkriesené telo.
Obnovené telo vykúpených
Nebude už viacej smrteľným ale nesmrteľným, tak ako aj telo Pána Ježiša Krista po Jeho vzkriesení.
„Vidzte moje ruky i moje nohy, že som to ja sám, ten istý. Dotýkajte sa ma a vidzte, lebo duch nemá tela a kosti a ako vidíte ja mám“ (Lukáš 24, 36-42) – povedal Spasiteľ svojim učeníkom. Tiež u Jána 20, 24-29 je uvedená príhoda, keď Pán Ježiš ukázal svoje ruky a nohy, dokonca vyzval Tomáša, aby sa dotkol miesta, kde bolo jeho telo prebodnuté kópiou. Toto je tiež dôkaz, že vzkriesené Kristove telo nebolo duchovné, neviditeľné ale viditeľné, skutočné telo.
Smrť neznamená koniec s človekom. Existuje vzkriesenie. Tak ako je isté, že smrť prichádza na ľudské pokolenie, tak rovnako je isté, že príde vzkriesenie. Mal by snáď nechať Boh ľudí v neistote a beznádeji ohľadne smrti? Nikdy! Len človek, ktorý odišiel od pravdy a skutočného poznania, dokázal sa obklopiť takýmto beznádejnými alebo klamnými myšlienkami. Zomrieť musíme, to je pravda! A je to spravodlivá odplata za hriech! Ale Boží Syn prišiel na tento svet, aby odstránil trvalý účinok smrti – a zmenil tak smrť na určitý časový spánok, po ktorom bude nasledovať pre veriacich kresťanov nádherné prebudenie. Pohliadnite vo viere ponad prítomnosť našich utrpení a starostí k veľkému dňu, kde všetko to, čo je teraz nepochopiteľné, bude jasné! Pri vzkriesení vstanú všetci verní v sile a sviežosti večnej mladosti. Kedysi smrteľná, pominuteľná a hriechom poškvrnená bytosť človeka sa stane dokonalou, pôvabnou a nesmrteľnou. Všetky chyby a nedostatky zostanú v hrobe! Ó, predivné vykúpenie! – tak veľakrát spomínané a túžobne s nádejou očakávané a predsa nikdy plne nepochopiteľné. „Smrť kde je tvoj osteň? Hrob, kde je tvoje víťazstvo?“
Istý básnik napísal:
„Ó, duša, očakávaj,
vieru trpezlivú maj,
by nepriateľ nezajal,
vzácnu tú tvoju nádej.
Veď skoro sa už vráti,
k sebe ťa pozdvihne
a počuť slová dá ti:
Ježiš je víťaz – žije!“
Vďaka Bohu za jeho lásku k nám. Vďaka mu za víťazstvo a moc nad smrťou. Vďaka Mu za toto poznanie a nádej. Ale nezabudnime, že Boh, najväčšia inteligencia vesmíru a života, dal nám príležitosť, aby sme ukázali v našom živote, či mu chceme dôverovať, poznávať ho a nasledovať.
„A to je ten večný život, aby poznali teba, toho jediného pravého Boha a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista“ (Ján 17,3). „Ježiš odpovedal a riekol mu: Ak ma niekto miluje, ten bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať“ (Ján 14,23).
„Lebo to je vôľa môjho Otca, ktorý ma poslal, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život a ja ho vzkriesim posledný deň“ (Ján 6,40).