Dúfame, že patríte k tým ľuďom, ktorí radi spoznávajú a študujú dejiny a zvlášť tie dejinné udalosti, ktoré bezprostredne ovplyvňujú náš súčasný život, ale majú veľký význam aj pre blízku budúcnosť. Veríme, že túžite poznávať pravdu o veciach, ktoré sa dejú okolo vás a majú vplyv na vašu budúcnosť. Snáď vám toto svedectvo pomôže odhaliť, že to, čo ste doposiaľ robili, Boh nikdy neprikázal a opačne, to čo ste doposiaľ nerobili, to jednoznačne prikázal.
V súčasnosti sa zvlášť medzi kresťanmi rozpráva o význame nedele. Čo by sme mali skutočne vedieť o tomto dni? Prečo dostal pomenovanie sviatočný deň?
Najskôr to, kde má svoj pôvod nedeľa a potom kto ju ustanovil za sviatočný deň.
a) Pre mnohé národy bolo a stále je uctievanie hviezd, najmä slnka, súčasťou ich náboženského života. V predstave týchto národov sú hviezdy rovnako významné, ako božstvá, ku ktorým sa modlia a uctievajú ich. Nedeľa bola zasvätená božstvu najväčšej hviezdy – slnku. V tejto súvislosti aj cirkevné dejiny svedčia o „ctihodnom dni slnka”, terajšej nedeli, že pohania uctievali slnko a ako stálu pamiatku svojej úcty mu zasvätili tento deň. Historik Webrter v „New International Dictionary“ uvádza, že nedeľa (Sunday-deň slnka) bola preto tak pomenovaná, že za starých pohanských čias bol tento deň zasvätený slnku a jeho bohoslužbe… História teda dokazuje, že nedeľa má svoj pôvod v pohanstve ako predmet náboženského uctievania.
b) Kto teda ustanovil nedeľu ako sviatočný deň? Kto je zodpovedný, že je nedeľa u nás dňom, v ktorý vládne všeobecný pracovný pokoj?
Nie je ťažké zodpovedať na tieto otázky. Jedná sa o udalosti cirkevných dejín a všeobecných dejín, ktoré nemôže nikto poprieť a o ktorých sa možno dočítať v príslušnej dejepisnej knihe. Ale poďme po poriadku! Dejiny nás učia, že Ježiš Kristus, zakladateľ kresťanstva a neskôr i jeho apoštolovia sa vyznačovali tým, že zachovávali podľa Božieho prikázania sobotu, ako deň odpočinku. Kresťanstvo sa rozšírilo takmer do všetkých častí vtedajšej pohanskej svetovej rímskej ríše. Po smrti apoštolov, ktorí často podstúpili mučenícku smrť za evanjelium Ježiša Krista, pohanstvo cítilo, že je ohrozené pred ušľachtilými hodnotami kresťanstva.
„Na začiatku 4. storočia prijali kresťania s veľkým nadšením formálne obrátenie cisára Konštantína. Keď pod plášťom spravodlivosti sa do cirkvi vkrádal svet, veľmi rýchlo postupoval jej rozklad. Pohanské učenie, obrady a povery značne ovplyvnili vierouku a bohoslužbu povrchne zmýšľajúcich Kristových nasledovníkov.“ (E. G. White, GC 49-50).
Jeden z apoštolov to predpovedal: „Lebo deň Kristov nenastane, kým prv nepríde odpadnutie…” (Biblia – 2. Tesaloničanom 2 kapitola, 3 verš). Pôvodcom tohto odpadnutia boli okolnosti, ktoré boli v úzkej súvislosti so svetovou rímskou ríšou. Pohanstvo sa spojilo s kresťanstvom. Tak, ako vojenská moc cisárstva klesala, náboženská moc – moc pohansko-kresťanskej cirkvi rástla. Toto splynutie pohanstva s kresťanstvom sa prejavilo aj v otázke uctievania nedele:
„V prvých storočiach zachovávali sobotu všetci kresťania… Nepriateľ Boha sa však prostredníctvom svojich pomocníkov chytrácky snažil dosiahnuť svoj cieľ. V úsilí obrátiť pozornosť ľudí na nedeľu, bol tento deň vyhlásený za sviatok na počesť Kristovho vzkriesenia. Nedeľa sa stala bohoslužobným dňom. Sobota bola dosiaľ dňom odpočinku a naďalej zostala v úcte ako svätý Boží deň…“ (E. G. White, GC 51-53).
„Začiatkom 4. storočia vydal cisár Konštantín nariadenie, ktorým vyhlásil nedeľu za všeobecne záväzný sviatok v celej Rímskej ríši (bol to Konštantínov výnos zo 7. marca 321). Deň slnka uctievali jeho pohanskí poddaní a zachovávali ho aj kresťania. Cisárovi išlo o spojenie protichodných záujmov pohanstva a kresťanstva. Vymáhali to od neho ctibažní a mocensky zameraní biskupi, ktorí postrehli, že ak budú kresťania a pohania svätiť ten istý deň, pohania ľahšie prijmú kresťanstvo a tým rýchlejšie vzrastie moc a sláva cirkvi…“ (E. G. White, GC 51-53).
„Občas sa konali veľké snemy za účasti predstaviteľov cirkvi z celého sveta. Takmer pri každom snemovaní význam Božej soboty klesal tou mierou, akou sa význam nedele preceňoval. Tak sa stalo, že kresťania nakoniec uctievali pohanský sviatok ako Božie ustanovenie a biblickú sobotu vyhlásili za pozostatok židovstva. Na tých, čo ju zachovávali, potom uvaľovali cirkevné tresty.“ (E. G. White, GC 53).
Čo hovorí Písmo Sväté o skutočnom sviatočnom dni
Z hľadiska Biblie je nedeľa obyčajný pracovný deň, ako všetkých ostatných päť dní v týždni. Ani Kristus, ani jeden z apoštolov, ani proroci Starého, alebo Nového zákona mu neprikladali nejaký mimoriadny význam. Keď pred približne 2 000 rokmi na zemi žil a učil Kristus, zachovával podľa Božieho zákona sobotu a povedal: „Sobota je učinená pre človeka…” (Biblia – Marek 2. kapitola, 27. verš).
Mnohí poukazujú na to, že keď Pán Ježiš vstal z mŕtvych v nedeľu, vtedy nastala zmena v svätení soboty na nedeľu. Biblia a dejiny hovoria niečo celkom iné. Po vzkriesení, ale ešte pred na nebo vstúpením strávil Pán Ježiš niekoľko desiatok dní v spoločnosti svojich učeníkov. Nikde v Biblii nečítame, žeby ich bol upozornil na to, aby začali svätiť nedeľu. Život jeho učeníkov je tiež dôkazom o nemennosti soboty. Všetci apoštolovia a kresťania naďalej zachovávali sobotu ako deň odpočinku. (Pozri Biblia – Skutky apoštolov kapitoly 13,16, 17, 18, tiež dejiny od J.Ley „Sunday and Sabbat“ 163). Na základe toho môžeme vidieť, že svätenie nedele nie je kresťanského pôvodu.
„Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil…”, takto znie prikázanie, ako ho Boh vyhlásil (Biblia – 2.Mojžišova 20. kapitola, 8. verš).
Často počujeme, že sobota bola len pre Židov, ale to je veľký omyl. Už pri stvorení bola sobota daná našim prvým rodičom Adamovi a Eve (1. Mojžišova 2,1-3). V tom čase ešte žiadni Židia neexistovali. Židia sú potomkovia (Júdu) pravnuka Abrahámovho. Júda žil 2 000 rokov neskôr ako Adam a Eva. Stojí za pozornosť prečítať si v Matúšovom evanjeliu 24,20, že pri zničení Jeruzalema v 70. roku po Kr. bola sobota vždy svätým dňom odpočinku, ako počas celých storočí od stvorenia. V obnovenej zemi, ktorú očakávame, bude svätým dňom opäť sobota, hovorí Božie Slovo (Biblia – Izaiáš 66,23; Kazateľ 12,13).
Keď to zhrnieme, Biblia nás učí: „Boj sa Boha a zachovávaj Jeho prikázania!” To platí pre všetkých ľudí. Nepriateľ klame ľudí s ďalším podvodom, že v Novom zákone desať Božích prikázaní neplatí, najmä prikázanie o sobote. To je však podvod. Bol to sám Boh, ktorý napísal a oznámil desať prikázaní (2. Mojžišova 20,1-17; 2. Mojžišova 31,18) a tie sú nezmeniteľné, ako Boh sám (Žalm 89,35; Žalm 111,7-8). Samotný Pán Ježiš v kázni na hore povedal: „Nedomnievajte sa, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť. Lebo amen vám hovorím, že dokiaľ nepominie nebo a zem, ani len jediné jota alebo jeden punktík nepominie zo zákona, dokiaľ sa všetko nestane.” (Matúš 5,17-18). Podobnými slovami píše apoštol Pavol: „Či teda maríme zákon vierou? Nijakým činom! Ale zákon staviame v platnosť.” (Rimanom 3,31). Opravdiví veriaci, ktorí žijú pred druhým príchodom Ježiša Krista, o tých Sväté Písmo hovorí: „Tu je trpezlivosť svätých, tu tí, ktorí ostrihajú prikázania Božie.” (Zjavenie 14,12). Dokonca aj v niektorých cirkevných denomináciach sa hovorí o sobote a nedeli, správnym biblickým spôsobom.
Kardinál Gibons, predstaviteľ katolíckej cirkvi, píše:
„Môžeme prečítať Bibliu od prvej knihy Mojžišovej až po Zjavenie Jána, nikde nenájdete ani jediné miesto, kde by bolo napísané, že sa má svätiť nedeľa. Sväté Písmo prikazuje svätiť Bohom oddelený a požehnaný deň ‘sobotný’”. (The Faith of Our Fathers, str. 111).
Od W.A.Neandera (luteránskeho historika a teológa) čítame:
„Sviatok nedele ako aj iné sviatky bol vždy ľudským nariadením. Apoštolovia a raná cirkev boli ďaleko vzdialení od toho, aby preložili prikázanie sobotné na nedeľu. Až na konci 2. storočia začali prvé pokusy o zmenu soboty na nedeľu.” (Cirkevné dejiny I, str. 339).
Róbert W. Dale (angl. kongregacionalista) hovorí:
„Je celkom jasné, že ak svätíme akokoľvek prísne alebo obetavo nedeľu, predsa nezachovávame pravú biblickú sobotu… Sobota bola zriadená na základe Božieho prikázania. Ale pre svätenie nedele nenachádzame takéto prikázanie… V Novom zákone sa nenachádza ani jediný riadok, ktorý by naznačoval, že nás stihne trest za porušovanie domnelej svätosti nedele.” (The Ten Commandments, str. 106/107).
Katolícky teológ a historik cirkevných dejín J.Lorenz Mosheim (1693-1755) Sittenlehre str. 486 píše:
„Hovoríme, že cirkev ustanovila nedeľu a sme zaviazaní sa jej podrobiť. Ale aké slabé je toto podoprenie! Ježiš nás vyslobodil od ľudských ustanovení a cirkev nemá žiadnu právomoc ustanovovať svoje zákony.“
Dokonca v diele, ktoré dostalo od pápeža Pia X. 25. januára 1910 apoštolské požehnanie (The Convert‘s Catechism of Catolik Doctrine) píše P. Geierman jasne o tom, kto túto zmenu urobil:
„Zachovávame nedeľu miesto soboty, pretože katolícka cirkev na koncile v Laodicei v roku 336 preložila svätosť soboty na nedeľu.”
To najzákladnejšie, čo by sme mali vedieť o nedeli sme mali možnosť sa dozvedieť v tomto článku. Možno, že ste prekvapení a v mysli vám vznikajú nové otázky. Ako napríklad: Ako by vyzeral náš verejný spoločenský život, keby sa zachovávala a svätila sobota? Nemal by som zmeniť svoj o-sobný život a svätiť sobotu? Nespôsobím si problémy, keď budem považovať nedeľu za jeden z pracovných dní? Boli urobené zmeny v kalendároch? Kto dnes môže s istotou povedať, či nedeľa je v poradí dní, ten istý deň, ako v minulosti? A tiež mnohí hovoria: Boh je láska, na tom dni mu predsa nezáleží?
V prípade, že máte záujem získať informácie na tieto, či podobné otázky môžete si prečítať naše knižky: Zvláštny a požehnaný deň, Rozhovor s Pánom Ježišom o sviatočnom dni alebo nám napíšte na našu emailovu adresu.